Audit, ako proces založený na rizikách a významnosti

Abstrakt

Všeobecne možno audítorstvo charakterizovať ako samostatnú účelovú profesiu, orientovanú na mnohostranné skúmanie a ucelené,  kvalifikované hodnotenie podniku ako dynamického objektu, s jednoznačným záverom z hľadiska účelu, na ktorý sa objednáva.   Základným cieľom auditu  je zvýšenie vierohodnosti účtovných informácií tých spoločností, ktoré povinne zverejňujú účtovné závierky a výročné správy a ktoré majú povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom. (Kareš, L.: Audítorské postupy. Wolters Kluwer 2014. Bratislava). Ciele a funkcie auditu je však treba chápať aj v kontexte širších súvislostí s účtovným, ekonomickým,  ale  aj  sociálnym  okolím. Audit vznikol z objektívnej potreby odstrániť alebo znížiť informačnú asymetriu vyvolanú oddelením výkonu vlastníckych práv a výkonu bežného riadenia spoločnosti. Výročné správy, individuálne a konsolidované účtovné závierky sú zrejme hlavnými príkladmi informačných tokov, ktoré predkladá spoločnosť nielen vlastníkom, ale aj ostatným používateľom týchto informácií. Zníženie ich entropie dodaním požadovaných informácií v podobe správy audítora je teda základnou funkciou auditu. V našom príspevku za zameriame na audit ako na proces založený na rizikách z pohľadu požadovaných výsledkov a očakávaných relevantných informácií.