DOPAD REVÍZIE DEPRIVAČNÝCH POLOŽIEK NA HODNOTENIE MATERIÁLNEJ DEPRIVÁCIE SLOVENSKÝCH DOMÁCNOSTÍ NA ZÁKLADE DATABÁZY EU SILC 2014

Abstract

Cieľom článku je skúmať rozdiely medzi mierami materiálnej deprivácie meraných prostredníctvom pôvodného konceptu a alternatívneho konceptu navrhnutého v rámci revízie stratégie Európa 2020. Článok sa zameriava na identifikáciu faktorov, ktoré ovplyvňujú materiálnu depriváciu a závažnú materiálnu depriváciu slovenských domácností a na kvantifikáciu vplyvu týchto faktorov. Špeciálna pozornosť je venovaná porovnaniu zistení vyplývajúcich zo súčasného a alternatívneho konceptu merania materiálnej deprivácie.Na základe logistickej regresie použitej na databáze EU SILC 2014 sme zistili, že materiálna deprivácia ako aj závažná materiálna deprivácia závisia od typu domácnosti a faktorov vzťahujúcich sa na hlavu domácnosti ako sú status ekonomickej aktivity, vzdelanie, rodinný stav a zdravie. Regionálne disparity boli potvrdené len čiastočne.Závery plynúce zo súčasného a alternatívneho konceptu boli vo veľkej miere podobné. Vo viacerých prípadoch alternatívny koncept ukázal, že najrizikovejšie kategórie domácností (v členení podľa statusu ekonomickej aktivity, vzdelania a typu domácnosti) sú viac ohrozené materiálnou depriváciou a závažnou materiálnou depriváciou ako to bolo preukázané analýzami založenými na súčasnom koncepte.The goal of the article is to investigate differences between the rates of material deprivation measured by means of the current concept and the alternative concept designed in the revision of Europe 2020 strategy. The article focuses on the identification of factors that impact the material deprivation and severe material deprivation of Slovak households and the quantification of the influence of these factors. A special attention is paid to comparing findings resulting from the current and the alternative concept measuring of material deprivation.Based on the logistic regression used on the EU SILC 2014 data we discovered that material deprivation as well as severe material deprivation significantly depend on household type and factors related to the household head such as economic activity status, educational attainment, marital status and health. Regional disparities were confirmed only partially.Conclusions resulting from the current concept and the alternative concept were rather similar. In several cases the alternative concept showed that the most risky categories of households (broken down by economic activity status, education and household type) are more threatened by material deprivation and severe material deprivation than it has been proven by analyses based on the current concept.